VYPNÚŤ A NEMYSLIEŤ NA NIČ…

DSC_1209-2

…to sú aktivity (alebo skôr ne-aktivity?), s ktorými mala moja hlava vždy problém. Pracuje totižto nonstop. Premýšľa nonstop. Nie nad vecami, ktoré sa stali. Čo sa minulosti týka, nepokúšam sa meniť ju či protestovať, aj tak všetci dobre vieme, ako by to (ne)dopadlo. Poďme sa ale pozrieť na budúcnosť, to už je iná káva. Čo takto tie "reálne" scenáre, ktoré sa vo väčšine prípadoch v mojom živote vôbec neodohrajú? V ich vymýšľaní som profík. Veľa z vás si pravdepodobne predstaví len tie tragické, no musím vás vyviesť z omylu – som asi jeden z najväčších "snílkov", akého ste kedy videli, preto sa v mojej hlave okrem pár tragických situácií (dúfajme, že neuskutočniteľných) nachádzajú predovšetkým všetky moje rozprávkové sny. Perfektné vzťahy, veľkolepé úspechy, čarokrásne dobrodružstvá či nekonečné množstvo dobrej energie – vecí, ktoré sa moje myšlienky chystajú uskutočniť (niekedy aj bez toho, aby som o nich vedela ja sama, haha), je nekonečne veľa. A potom je tu už spomínaná druhá časť mňa – tá čiernobiela, ktorá moje farebné myšlienky častokrát brzdí. Tieto dve časti – farebná a čiernobiela, ako som ich práve nazvala, sa vo mne začasto bijú. Povedala by som, priveľmi často. V takomto prípade pracujú moje myšlienky na plné obrátky a vypnúť ich dokážem len ťažko.

Na začiatok mi prišlo rozumné aspoň trochu vám objasniť, čo sa to v mojej hlave vlastne každý deň deje. Ak máte náhodou niekedy pocit, že ste zvláštni, spomeňte si prosím, na mňa. Nie ste v tom sami. Nezachádala som do priveľkých detailov, ja sama sa s mojími myšlienkami ešte stále učím pracovať a korigovať ich tým správnym smerom, haha. Je to zložité, ale každým dňom lepšie! (Neverili by ste, čo dokáže pár minútová meditácia denne, ale o tom možno niekedy inokedy). Poďme ale konečne k pointe článku.

Keď som sa dozvedela, že dovolenka, na ktorú sa chystáme, je booknutá a stopercentne vybavená, vedela som iba jednu jedinú vec – tých 10 dní, ktoré strávim za hranicami Slovenska, potrebujem vypnúť a oddýchnuť si. Posledný rok bol pre mňa zvláštny a s istotou som vedela, že môj oddych bude zaslúžený. Nie, nebudem to hrať na chudinku ktorá v noci nespí pretože jej doma plačú malé deti, takéto (príjemné) starosti našťastie ešte nemám a ani sa mať nechystám, haha. Nepracujem ani do neskorého rána, nemám žiadne finančné či iné podobné problémy, som vďakabohu zdravá, no napriek tomu som bola ešte na začiatku tohto mesiaca úplne psychicky vyčerpaná. Z mojich občas priveľmi farebných či naopak čiernych myšlienok, z vecí a ľudí okolo mňa, z povinností, ktoré sa za mnou neustále vliekli. Nemyslím si, že pri takejto únave záleží, koľko máte rokov či akú prácu práve vykonávate – ak si potrebujete psychicky oddýchnuť, je vcelku jedno, či máte 18 alebo 80, budete to musieť urobiť. Mne sa to našťastie podarilo. Asi prvýkrát v živote sa mi podarilo vypnúť myseľ a nerozmýšľať nad tým, čo bude, ak bude! Priam neuveriteľné. Takmer 10 dní – odkedy som môj kufor zbalila až po jeho vybalenie – som nemyslela na starosti ani radosti, ktoré na mňa doma čakajú. Ak som aj chcela, nešlo to. Neviem, akým zázrakom, no prisahám – nešlo! Moje pripojenie na internet bolo častejšie vypnuté ako zapnuté, veľa som čítala, jedla, prechádzala sa, vyčistila som si hlavu, utriedila myšlienky a domov prišla spokojná a oddýchnutá. A opálená.  Cítila som, že moje rozhodnutie "na 10 dní vypnúť a nič neriešiť" bolo správne. Cítila som to na mojej nálade, na mojom tele a najmä na úprimnom úsmeve na fotkách, ktoré som si z dovolenky priniesla.

A na čo som teda prišla? Potrebovala som len utiecť od stereotypu. Odísť aspoň na pár dní do nového prostredia, medzi nových ľudí a tváre, ktoré nepoznám a ktoré nepoznajú mňa. Potrebovala som pár dní ležať a čítať si, následne sa ísť poprechádzať so strapatými vlasmi k vode a upokojiť svoje nekonečné myšlienky. Potrebovala som na chvíľu ticho a nenápadne pozorovať ostatných, počúvať ich šťastné i nešťastné konverzácie v jazykoch, ktorým som vo väčšine prípadoch ani nerozumela. Potrebovala som stráviť čas so svojou rodinou, byť zároveň úplne sama a uvoľniť sa. Rozhodla som sa, že to budem praktizovať častejšie, nie jedenkrát ročne. A týmto článkom by som chcela potrebu vypnúť pripomenúť aj vám. Nie je potrebné "utiecť" za hranice ako som to tentokrát urobila ja – nájdite si svoje miestečko, kde budete schopní stráviť čas iba so sebou. V rohu izby, na záhrade, pri jazere či mori – sami budete cítiť, kam sa máte vybrať a kde sa cítite najlepšie. Netreba zabúdať, že vaše duševné zdravie je rovnako dôležité, ako zdravie fyzické. Majte sa radi a majte sa krásne! 

You may also like

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Website Protected by Spam Master