ČO SOM STIHLA ZA 4 HODINY V KOŠICIACH?

DSC_1339-3

Ak by sa ma náhodou niekto snažil presvedčiť, že stráviť takmer celý deň vo vlaku kvôli 4 hodinovému výletu do Košíc sa mi neoplatí, robil by to naozaj len márne – preto sa o to v mojej blízkosti už ani nikto nepokúšal. Ak sa pre niečo rozhodnem, všetci veľmi dobre vedia, že musím môj plán naplniť. Pokiaľ som rozhodnutá ja, urobím to. Áno, som trochu tvrdohlavá. Ale viete čo? Mám tú moju tvrdohlavosť aj rada. Už veľakrát ma dostala na pekné miesta v živote. Napríklad aj von z komfortnej zóny, ale o tom možno niekedy inokedy. A čo ak by som v sebe túto vlastnosť nemala? Tento článok by potom pravdepodobne nikdy nevznikol. Ak by som túto vlastnosť nemala, nevstávala by som na vlak pred štvrtou hodinou ráno, neužívala by som si pohľad na čarovné Tatry počas mojej 7 hodinovej cesty vlakom, nespoznala by som skvelú Kaju ani ďalší krásny kus Slovenska, neľahla by som si v noci tak natešená, unavená a s obrovskými, nevysvetliteľnými kŕčami v bruchu do mojej milovanej postele. Ten pocit bol na nezaplatenie. A čo som teda v Košiciach počas môjho 4 hodinového výletu stihla vidieť? Poďme sa na to spoločne pozrieť.

Najlepší spôsob, ako spoznať mesto, ktoré ste ešte nikdy predtým nenavštívili, je mať pri sebe človeka, ktorý v danom meste žije = je domáci. Už sa mi to potvrdilo viackrát – domáceho neprekoná žiadny sprievodca! To platilo aj pri mojej návšteve Košíc, kde mi spoločnosť robila Kaja, veľmi milá, múdra a super baba, s ktorou som sa spoznala cez Instagram približne pred rokom. Áno, trvalo jeden celý rok, kým sme sa dohodli na dátume, kedy sa konečne uvidíme. Kaja mala x-krát prísť do Bratislavy za mnou, ja x-krát na východ za ňou. Nápad prísť do Košíc na konci tohto leta bol napriek tomu úplne spontánny – povedala som si "buď teraz, alebo nikdy!" a už aj bolo rozhodnuté.

21148469_1266471790145962_1851094807_n

Ak by náhodou niekto potreboval nápovedu, prečo sme si s Kajou tak sadli, na vysvetlenie mi postačí jedno jediné slovo. JEDLO. Všimli ste si, ako jedlo vlastne spája ľudí? Nie nadarmo sa hovorí "láska ide cez žalúdok", ja pokojne v tejto fráze vymením slovo láska za priateľstvo, haha. Preto niet divu, že našou prvou zastávkou bola zastávka na obed. Zo stanice sme prešli Mlynskou ulicou a košickým Mostom lásky. Pravdepodobne najkrajšou pamiatku v Košiciach bol za mňa Jakabov palác na rohu Mlynskej a Štefánikovej ulice. I keď ho pravdepodobne v Košiciach nemáte šancu prehliadnuť, musela som vám ho dať do pozornosti. Napokon sme sa dostali k Bistru Tabačka, ktoré pre nás Kaja vybrala. Je zaujímavé už len svojím netradičným priestorom – v New Yorku som síce ešte nebola, no toto bistro mi nenápadne pripomínalo zopár bistier z amerických filmov, ktoré sa práve v NY odohrávali. S Kajou sme sem prišli na pravé poludnie a atmosféra bola skvelá – iba zopár ľudí, ticho, milá obsluha a napokon, chutné jedlo. Síce sme na neho čakali o niečo dlhšie, ako som bežne čakať zvyknutá, ja aj moje bruško sme odchádzali spokojní. Na fotkách možno vidieť Kajin šalát s červeným a žltým melónom, feta syrom, mätou, orechmi a rukolou a moje vegánske karí s tekvicou hokkaidó a jazmínovou ryžou. Obe sme si veľmi pochutnali a zhodli sa, že food styling Tabačky hodnotíme na jednotku!

DSC_1344

DSC_1301

DSC_1310

Spokojné a najedené sme sa vybrali k Námestiu Maratónu Mieru, odkiaľ sme pešo prešli na Hlavnú ulicu, ktorá je centrom Starého Mesta. Bola som nadšená z košickej architektúry a ich pešej zóny, konečne som videla naživo Spievajúcu fontánu či čarovný Dóm svätej Alžbety. S Kajou sme sa rozhodli vyjsť točitými schodami aj na Severnú vežu, ktorú odporúčam každému turistovi, ktorý netrpí klaustrofóbiou- výhľad alá Košice na dlani stojí za to, no prechádzať tmavými chodbami širokými asi jeden meter po točitých schodoch nemusí urobiť dobre každému. To samozrejme len podotýkam, schodov je len 160, do pár minút ste hore a kocháte sa krásnym výhľadom. Zvládnuť to určite to zvládnete!

DSC_1317

DSC_1321

Po vyhliadke sme zamierili k parku hneď vedľa, prezreli si ďalšie uličky Košíc a zamierili ku Kulturparku. Nikdy som o ničom podobnom na Slovensku nepočula, no z nápadu som bola nadšená! Kulturpark slúži na prezentovanie rôznych žánrov umenia, dáva možnosť mladým či talentovaným ľuďom ukázať ich tvorbu ostatným v dostupných prezentačných priestoroch – ateliéry, priestory na workshopy, kancelárie, štúdiá či knižnica, to všetko a oveľa viac tu majú umelci k dispozícií. Veľkou výhodou je krásne prostredie a vynovené budovy pôvodných vojenských kasární, ktoré paradoxne pôsobia veľmi moderne a dodávajú Kulturparku ten správny "šmrnc". Za mňa majú vďaka tomuto nápadu Košice veľké plus!

DSC_1340

DSC_1342

4 hodiny ubehli ako voda a ani sme sa nenazdali, bol čas ísť naspäť domov. Pred mojím odchodom sme sa ešte stihli zastaviť v Mestskom parku, ktorý sa nachádza pár minút od stanice. Chvíľkami som sa cítila ako v Sade Janka Kráľa v Bratislave! Ak by som mala zhodnotiť môj dojem z Košíc, bola som veľmi príjemne prekvapená. Veľa ľudí zastáva názor, že majú Košice väčšie čaro ako Bratislava a mne pravdepodobne nezostáva nič iné, než súhlasiť. Ak ste Košice, tak ako ja donedávna, ešte nenavštívili, nebojte sa vybrať pokojne i na jednodňový výlet. Verím, že budete nadšení podobne, ako ja!

You may also like

2 komentáre

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *

Website Protected by Spam Master