AKO SME SA DOSTALI DO PARÍŽA ZA 45 EUR?

d

Konečne som aj ja pochopila a stotožňujem sa s výrokom, ktorý koluje po každej krásnej Instagram fotke z Paríža- Paris is always a good idea. Áno, moji milí, je. Súhlasím. A ešte lepšia idea to je, keď vás takýto Paríž vyjde 45 €! Vreckové do tejto sumy síce započítané nie je, no myslím, že zaplatiť za spiatočnú cestu do Paríža a ubytovanie s raňajkami takúto sumu je stále viac ako prijateľné. Ako sa nám to podarilo, čo všetko sme si stihli v Paríži pozrieť a na čo bolo vlastne účelom našej cesty, to všetko som si pre vás dnes pripravila v tomto článku. Píšem ho taktiež aj pre seba – bude to taký môj malý fotoalbum s poznámkami, ktorý si vždy môžem otvoriť a zaspomínať, ako dobre sme sa mali. A aký je Paríž krásny, a ako sa tam ešte určite chcem vrátiť, no teraz už minimálne na týždeň, keďže sme si ho takto užili iba necelé 2 dni. Napriek tomu sme toho ale stihli dosť – síce sme nemali priveľa času na kávičkovanie či prezeranie galérií, to najhlavnejšie sme (snáď) stihli. A že sme si to užili! Poďme na to.

Asi pred 2 mesiacmi som si spomenula na Evs Lok a jej staré video na youtube, v ktorom spomínala, že už viackrát cestovala cez mládežnícke organizácie, ktoré ju dostali do zahraničia za pár eur. Hľadala som a hľadala, až som našla jej článok na blogu, kde o nich píše viac. A moje pátranie za lacným prázdninovým cestovaním sa začalo. Na Facebooku som našla skupinu Youth Projects Slovakia, kde mi medzi najnovšími príspevkami vyskočil aj Paríž – za 45 €! Neváhala som ani sekundu a hneď som vyplnila krátky dotazník a prihlášku, ktorá ma mala na zájazd dostať. Najprv som mala v pláne ísť sama – úprimne, neviem, čo mi to napadlo! Nie som vôbec extrovetný typ a aj keď som samostatná, nebola som si istá, či dostatočne samostatná na to, aby som zvládla Paríž s ľuďmi, ktorých síce môžem spoznať, no zatiaľ ešte vôbec nepoznám. Obavy som síce mala, no povedala som si, že všetko nejako dopadne a ďalej som to neriešila – mám ešte čas 2 mesiace, vravela som si. 

Asi 3 týždne pred odchodom som o mojom spontánnom výlete povedala v práci Dominike – kolegyni, ktorú výlet tak zaujal, že sme o pár minút boli dohodnuté, že ideme spolu. Hneď som sa cítila istejšie, keď som vedela, že budem mať so sebou parťáčku. Obe sme boli nadšené a až postupne nám začalo dochádzať, že budeme musieť vydržať 19 hodinovú cestu autobusom. A aby sme sa konečne dostali aj k pointe našej cesty – tiež budeme musieť po 19 hodinovej ceste autobusom vydržať 9 hodinovú konferenciu za ľudské práva žien v Iráne. Ono, nechápte ma zle – konferencia bola naozaj zaujímavá a zúčastnili sa jej politici z celého sveta, ktorí mali na pódiu svoje prejavy. Väčšina z nich hovorila v angličtine, čo ma zachránilo, pretože pri zvyšných (občas neidentifikovateľných) jazykoch som priam zaspávala. Mám pocit, že slúchadlá na preklad prestali fungovať ešte pred začiatkom samotnej konferencie. Čo sa týka samotnej organizácie konferencie, bola, žiaľ, nulová – hodinu sme čakali na slnku pri 35 °C horúčavách než sa dostaneme dovnútra a ďalšiu hodinu sme sa načakali v budove, kým sa usadíme. Ale dostali sme zadarmo bagetu a vodu, haha. Poviem vám, prestávala to byť sranda, no keď sa na to pozriem spätne, sranda to aj celkom bola – tisícky ľudí z celého sveta a desiatky nevyspatých Slovákov na 9 hodinovej konferencii v Paríži za ľudské práva žien v Iráne. Aj napriek tomu, že ma veľa prejavov a samotný program konferencie bavil, priznám sa, ak by konferencia trvala aspoň o polovicu kratšie alebo by som aspoň ja v autobuse naspala viac ako 2 hodiny, užila by som si ju o trochu viac. Čo sa týka čerešničky na torte – tá na konci prišla. A bolo to najlepšie zakončenie, aké sme si mohli priať. Spolu s našími slovenskými spolucestujúcimi, ktorí mali taktiež prichystaný prejav, sme šli na pódium, na ktorom nás natáčala parížska kamera a na obrovskej obrazovke si nás v plnej kráse mohol užiť každý účastník konferencie. Veľmi sme sa nasmiali a bol to najkrajší zážitok z toho najdlhšieho a najúnavnejšieho dňa. Ale stále sme mysleli pozitívne – sme predsa za 45 € v Paríži, tak nemusíme spať. Haha.

dfg

Konferenciu sme napriek únave zvládli a na hotel sme sa dostali okolo 11 večer. Asi netreba dodávať, že sme do pol hodiny spali ako zabité, však? Ráno nás čakali raňajky a plní energie sme sa konečne vybrali do centra Paríža. Deň sme strávili aj so Šárkou, Eliškou, Lenkou a Alexandrou, ktoré sme stihli spoznať a ak toto náhodou čítajú, veľmi vás pozdravujem, dievčatá, rada takýto výlet s vami ešte zopakujem! Náš trip, sme, ako inak, museli začať pri Eiffelovke – ešte predtým nás ale zaujal komplex budov Les Invalides, kde je pochovaných mnoho hrdinov Francúzska, dokonca aj samotný Napoleon. Toto som sa dozvedela síce až doma, ale ak pôjdete náhodou v Paríži niekedy okolo, vy to už vedieť budete! Čo sa samotnej Eiffelovej veže týka, bála som sa, že ma sklame, pretože som si pred cestou do Paríža vypočula niekoľko názorov o tom, aká je tá Eiffelovka obyčajná a  je to iba kus železa, ktorý nie je ničím zaujímavý. Pre mňa mala Eiffelovka svoje čaro a vôbec som z nej nebola sklamaná, práve naopak! Ďalšia zastávka bola samozrejme pri Víťaznom oblúku a nesmel chýbať ani Louvre. Nasledovala krátka pauza na obed a hor sa do Versailles! Cesta vlakom trvala asi 40 minút a aj keď v ňom nebola klíma a pomaly sme sa s dievčatami roztápali, zámok bol nádherný a som bola som nadšená, že som konečne videla naživo ten Versailles, ktorý som mala toľkokrát v poznámkach z dejepisu, haha. Vo Versailles sme sa pomotali asi hodinu a keďže sme mali ešte chvíľku času, rozhodli sme sa navštíviť ešte Katedrálu Notre-Dame. To by ste ale neverili, koľko metro zastávok v Paríži sa nazýva Notre-Dame a my sme si samozrejme vybrali tú, kde sa Chrám Matky Božej nenáchádzal ani náhodou, teda bol od nás asi 40 minút cesty, takže z našej poslednej zastávky žiaľ nič nebolo. Museli sme sa vrátiť naspäť na miesto, kde nás vysadil autobus, pretože bol najvyšší čas ísť naspäť – domov na Slovensko. Cesta naspäť bola veľmi fajn, naspala som dokonca viac, ako 2 hodiny a mala som dostatok času na pretriedenie všetkých fotiek, ktoré sme nafotili.

IMG-5627dd5A15180D-B18C-4342-BE82-CB7FF22528D6IMG-5760IMG-5758IMG-5696IMG-5763IMG-5794

Keďže sme boli v Paríži za 45 €, asi to bez pokazeného autobusu nešlo, haha. Počas našej krátkej pauzy na toaletu v Rakúsku sa mi naskytol pohľad na našich spolucestujúcich, ktorí práve roztláčali náš autobus, a tu mi už bolo jasné, že je niečo zle – odišla nám spojka. Sama som sa čudovala, aká pokojná som bola – vlastne všetci. Všetkým nám bolo do smiechu, aj keď sme všetci chceli byť tak veľmi doma, že by sme mali radšej plakať. Našťastie pre nás do pol hodinky prišiel druhý autobus, s ktorým sme vychádzali z Paríža spolu. Aby som nezabudla zmieniť, druhý autobus bol plný ľudí, takže sme posledné 2 hodiny cesty strávili v uličke a veľmi, ale veľmi nás bolel zadok. Ani vo sne by mi nenapadlo, ako veľmi môže byť podlaha autobusu nepohodlná! Našťastie, všetko dobre dopadlo a ja píšem tento článok z pohodlnej postele doma a spomínam na to, ako dobre sme sa mali. Nezažili sme síce luxusný Paríž, ale zažili sme Paríž za 45 € s mnoho vtipnými príhodami, na ktoré budeme ešte dlho spomínať. A fráza "Sme predsa v Paríži za 45 €" mi zostane v hlave asi už navždy, haha.

kdfm

You may also like

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *